Výstup na Svätý Nos alebo prečo sa oplatí navštíviť východnú stranu Bajkalu.

Autor: Jaroslav Piovár | 9.10.2017 o 10:53 | (upravené 17.10.2017 o 11:08) Karma článku: 10,42 | Prečítané:  3765x

S myšlienkou vydať sa na cestu transsibírskou magistrálou som sa pohrával už dlhšie a samozrejmosťou bola aj zastávka pri Bajkale. Ale prečo sme sa vybrali na menej navštevovanú východnú stranu a viac o tripe sa dozviete nižšie.

Sedím doma za kompom a pozerám sa na mapu jazera Bajkal. Na východnom pobreží zbadám výbežok,  ktorý vzhľadom pripomína vtáčiu hlavu. Nazýva sa polostrov Svätý nos a nachádzajú sa na ňom hory vystupujúce 1450 m nad okolitý terén. V tom momente som si uvedomil, že výhľad z najvyššieho vrchu, ktorý mimochodom nesie rovnaký názov ako polostrov, bude nádherný a bezpodmienečne naň musím vystúpiť. Informácii o tom ako sa dostať na Svätý Nos bolo pomerne málo, ale zdalo sa, že lokalita je prístupná pre verejnosť a viac som vedieť nepotreboval.

Svätý nos sa nachádza v Zabajkalskom národnom parku, ktorý je vzdialený zhruba 300 km od mesta Ulan Ude ležiaceho na trase transsibírskej magistrály.  Na online blogoch kolujú chýry o autobuse, ktorý premáva na danej trase, ale o čase odchodu nemám žiadne informácie, pretože sa mi viac pozdávala alternatíva prenajať si v meste auto a tak mať viac voľnosti pri presune po národnom parku. V Ulan Ude sa nachádza nejedna autopožičovňa a niektoré majú dokonca aj internetové stránky. My sme dopredu nič nebookovali a autopožičovňu zháňali priamo na našom hosteli v Ulan Ude za pomoci recepčnej. Po piatich telefonátoch sa nám podarilo zohnať auto, ktoré podľa jej slov nebolo diamantové, čiže za rozumnú cenu. Jednalo sa o čierny Hyundai Sonata a stálo 22 EUR na deň.

Autopožičovňa sa nachádzala na okraji mesta a vypadala skôr ako vrakovisko. Mierne zneistení zazvoníme na zvonček pred dvojmetrovou plechovou bránou a po chvíli nám prišla otvoriť vyfintená Ruska, ktorá mala oblečenú bielku košieľku, obtiahnuté rifle a na nohách 15 centimetrové štekle. Nasledovali sme ju do budovy vedľa "vrakoviska" a ja som odzadu obdivoval “ehm“ jej schopnosť kráčať po takom nerovnom povrchu bez toho aby ju vytrepalo. Saša nás odviedla do kancelárie, kde sedeli aj jej tri kolegyne a pustili sme sa do vypisovania papierov. Je veľkou výhodou mať pri sebe niekoho so znalosťou ruštiny, ale myslím si, že o kľúčových veciach by sa dalo dohodnúť aj slovensko-rusky. Po vypísaní papierov nám mechanik skontroloval auto, odovzdal kľúče a cesta na Svätý Nos sa mohla začať.

Bez ujmy na aute a zdraví sme sa prebojovali cez rušnú dopravu v meste a plní očakávania vyrazili v ústrety jazeru Bajkal. Náš prvý cieľ bola dedina Ust-Barguzin, ktorá sa nachádza v blízkosti parku. Cesta bola prekvapivo vo veľmi dobrom stave a zdalo sa že ju vybudovali len nedávno. Šesťdesiat kilometrov pred Ust-Barguzin sa situácia dramaticky zmenila, pretože cesta v tomto úseku bola ešte len vo výstavbe a striedala sa so starou, ktorá bola totálne rozbombardovaná. Vypadalo to tam ako po náletoch Luftwafe, ale až tak ďaleko sa Nemci myslím nedostali :)

 

Po štyroch hodinách cesty úspešne prichádzame do nášho cieľa. Ust-Barguzin je autentická ruská dedina, v ktorej sa nachádzajú prevažne drevené chatrče, množstvo píl a cesty bez asfaltu. Po pravde, boli tam 2-3 asfaltové, ale pokryté hrubou vrstvou prachu. V jednom článku na internete sa spomínalo, že miestni obyvatelia si radi privyrobia a s nocľahom by nemal byť problém. A skutočne po návšteve niekoľkých obchodov nás nasmerovali do potravín, vedľa ktorých sa nachádzala nádherná modrá chalúpka ako vystrihnutá z ruskej rozprávky. Celá chalupa, respektíve dom slúžil na ubytovávanie hostí a pred našim príchodom sa v nej nenachádzal nik. Predavačka si za ubytovanie zapýtala 500 RUB (7 EUR) na osobu. Suma sa mi zdala pomerne vysoká vzhľadom na našu polohu, ale na európske pomery to bolo stále veľmi lacné ubytovanie.  Rýchlo sme zhodili veci, kúpili v potravinách niečo  čo pripomínalo špekáčiky a davaj ku Bajkalu na večernú opekačku.

Jazero bolo vzdialené pár kilometrov od dediny a viedla k nemu poľná cesta obklopená ihličnatými stromami. Naše načasovanie bolo perfektné a k jazeru prichádzame tesne pred západom slnka. Naskytá sa nám krásny pohlaď na doružova sfarbenú oblohu a hladinu. Proste nádhera! Pri pobreží sa nachádzalo hneď niekoľko ohnísk aj s lavičkami a všetky boli voľné, takže si stačilo len vybrať vhodné miesto na večeru. Po opekačke si na chalupe dáme ešte jedno decentné poldecko vodky a poberáme sa spať. Ráno nás totiž čakal hlavný cieľ našej cesty – výstup na vrchol polostrova Svätý Nos.

Zobudili sme sa do zamračeného rána, ale to nebol dôvod na paniku pretože podľa predpovede by sa okolo obedu malo začať vyjasňovať. Pobalíme si teda veci a o 6:30 vyrážame autom smerom do národného parku. Podľa nášho predpokladu bol pred nami ešte 30 kilometrový presun k východiskovému bodu. Pred vstupom do parku sa nachádzala rampa a veľká mapa aj so zakreslenými turistickými trasami. Náš predpoklad bol správny a navyše aktuálne informácie nám poskytol strážca, ktorý vyberal aj vstupné. Nepamätám si presnú sumu, ale jednalo sa o pár rubľov.   

Cez národný park vedie len poľná cesta, ktorej kvalita sa postupne zhoršuje. Upravená bola pásovým strojom, takže autom prechádzate po pravidelných hrboloch a tlmiče dostávali poriadne zabrať. Na brzdy, ktoré v podstate vôbec nepoužívate, nakoľko idete stále po rovine, to zjavne tiež nemalo dobrý dopad, keďže po čase začala svietiť brzdová kontrolka. Napriek tomu úspešne prichádzame k východiskovému bodu a výstup na Svätý Nos sa môže začať.

Pochod cez les postupne vystriedal ľahký traverz do kopca a ešte v pásme lesa začal chodník stúpať strmo nahor. Celkom slušne sme sa zapotili, ale za odmenu nás na prvom vrchole čakala jasná obloha. Trasa vedie ďalej po hrebeni pomerne strmo nahor. Chodník nie je veľmi dobre značený, ale stačí sa stále držať hrebeňa až nakoniec dorazíte na Svätý Nos. V tejto časti výstupu ste obklopení kusmi zhorenej kosodreviny z ničivých požiarov, ktoré zasiahli oblasť minulý rok. Krásu okolitej prírody vôbec nenarúšali, naopak dodávali jej zvláštny nádych. Vrch Svätý Nos sa nachádza na horskej plošine, čiže máte k dispozícií podstatne viac životného priestoru, ako by ste očakávali. Vzhľadom na to, že na vrchole sa nik viac nenachádzal stačilo by nám aj menej. Výhľad na Bajkal a okolitú prírodu je nádherný a náš vrcholový chillout trval vyše hodinu. Bol to skvelý pocit. Ešte nedávno som sa pozeral na Svätý Nos cez obrazovku monitora a delilo ma od neho 7500 km. Teraz stojím na vrchole!

Na Svätý nos vedú dve trasy, ale bohužiaľ návrat po druhej nebol možný nakoľko je stále uzavretá po minuloročných požiaroch. Celá túra trvá zhruba 8 hodín a prevýšenie je 1450 metrov.

PS: V Ust-Barguzin sme bohužiaľ nestihli navštíviť lokálnu krčmu. I keď nie som si istý či sa tam nachádza. Ak niekto z vás pôjde okolo, dajte mi prosím vedieť či ste ju našli ;)   

Viac o mojej ceste transsibírskou magistrálou sa dočítate v nasledujúcich článkoch:

Čo ste o ceste transsibírskou magistrálou nevedeli.

Čo ste o ceste transmongolskou magistrálou nevedeli.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

VšZP pri tendri lieku na rakovinu porušila zákon. Postup jej schválil Drucker

Poisťovňa protizákonne znížila cenu zákazky na liek imbruvica, aby sa vyhla súťaži s prísnejšími pravidlami, zistili kontrolóri.

KOMENTÁRE

Rusko: Keď úspešných mužov dobiehajú staré hriechy

Môžeme podozrenie polície nazvať odôvodneným?


Už ste čítali?