Aká je skutočná cena výstupu na Kilimandžáro?

Autor: Jaroslav Piovár | 6.5.2019 o 17:30 | (upravené 9.5.2019 o 0:47) Karma článku: 10,04 | Prečítané:  7530x

Na to aby ste sa dostali na najvyššiu horu Afriky musíte siahnuť nielen hlbšie do peňaženky, ale aj na dno svojich síl.

O výstupe na strechu Afriky už bolo popísané snáď úplne všetko. Napriek tomu, respektíve paradoxne práve kvôli veľkému množstvu informácií nie je jednoduché identifikovať relevantné zdroje. Ceny za výstup na Kilimandžáro sa výrazne líšia. Zdolanie vrcholu vás môže stáť 1000 ale aj 4000 USD v závislosti od zvolenej spoločnosti. Prečo sú rozdiely za výstup také výrazné  a či je bezpečné a etické vybrať si spoločnosť, ktorá ponúka výstup pod 1500 USD sa pokúsim zodpovedať práve v tomto článku. Okrem čisto finančného aspektu sa budem venovať aj inej cene a to cene psychickej, respektíve fyzickej, ktorú musíte zaplatiť ak chcete zdolať  Kilimandžáro.

Fyzická kondícia, aklimatizácia a lieky

Výstup na najvyššiu horu Afriky nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou a veľa ľudí má pochybnosti o tom či dokáže takúto cestu zvládnuť. Celý trek štandardne trvá 5 až 8 dní v závislosti od zvolenej trasy. Na jednej z najznámejších trás – Machame denne v priemere nastúpate 500 až 1200 výškových metrov a pravidelný návštevník Tatier by dokázal mnohé úseky absolvovať za polovicu z uvedených oficiálnych časov. Nemá to však zmysel, pretože kľúčovým faktorom pre úspešný výstup na Kilimandžáro nie je kondícia a rýchlosť výstupu, ale schopnosť organizmu prispôsobiť sa vysokej nadmorskej výške a teda nedostatku kyslíka. Ak sa teda aktívne venujete turistike a nerobia vám problém 8, 10, 12 hodinové túry s prevýšením 1000 až 1600 metrov nebudete mať po kondičnej stránke problém s výstupom na najvyššiu horu Afriky. Mnoho ľudí začne pred výstupom aktívne behávať, prípadne chodiť do fitka, čo určite nie je na škodu, ale bežať hodinu denne nie je to isté ako kráčať 8 a práve preto je najvhodnejšia forma tréningu turistika.

Okrem už spomínanej trasy Machame existuje ešte ďalších 5. Líšia sa v dĺžke, náročnosti a samozrejme aj cene. Klúčové je vybrať si trasu s dobrým výškovým profilom a tým pádom dodržiavať pravidlo - Climb high and sleep low (cez deň vystúpiť do vyššej nadmorskej výšky a spať v nižšej). Ak si napríklad zvolíte trasu Machame, na 3. deň absolvujete aklimatizačný výstup, ktorý výrazne zvyšuje vaše šance na úspešné zdolanie vrholu. Zlý výškový profil má napríklad najpohodlnejšia trasa Marangu, ktorá umožnuje v každom kempe prespanie v chatkách. Často si ju vyberajú menej skúsení turisti a práve preto má aj najnižšiu úspešnosť.

Najväčším strašiakom pre mňa bola nadmorská výška a s tým spojená výšková choroba. Nakoľko som nemal žiadne skúsenosti s pobytom nad 4000 m.n.m, nevedel som ako sa moje telo bude schopné aklimatizovať. Na tento problém existuje pomerne jednoduché riešenie a to hypobarická komora, v ktorej je možné simulovať rôznu nadmorskú výšku. Po niekoľkodňovom pobyte v takejto komore sa človek  aklimatizuje na výšku napr. 5000 m.n.m a počas výstupu na Kilimandžáro už nebude musieť bojovať s príznakmi výškovej choroby. Takáto komora sa nachádza napríklad v Topoľčanoch. Ďalším častým pomocníkom na ceste k vrcholu sú lieky. Bolestiam hlavy sa nevyhne takmer nik a je na každom, či sa rozhodne príznaky výškovej choroby zažehnávať liekmi, alebo ich pretrpieť bez nich. Pri braní liekov, ktoré maskujú príznaky výškovej choroby treba byť však opatrný, nakoľko môžete nadobudnúť mylný pocit, že vaše telo znáša výškovú chorobu dobre aj keď realita je úplne iná. Na zmiernenie príznakov výškovej choroby je kľúčové vypiť minimálne 4 až 5 litrov vody denne. Toto je najlepšia prirodzená prevencia. U mňa sa výšková choroba začala prejavovať vo forme bolesti hlavy až na tretí deň, kedy sme absolvovali aklimatizačný výstup z kempu Shira (3800 m.n.m) na Lawa tover (4600 m.n.m) a následne dole do kempu Barranco (3900 m.n.m). Hlava ma začala pobolievať až pri zostupe z Lawa tower a zosilnela po dorazení do kempu Barranco. Večer našťastie ustúpila a na ďalší deň som sa cítil oddýchnutý a plný energie. Ozajstný zaberák bol až záverečný výstup, kde človek musí bojovať s chladom, nedostatkom kyslíka, silnejúcimi príznakmi výškovej choroby a neskôr aj únavou. Veľká časť tohto boja sa odohráva aj vo vašej hlave a je to jedna zo skúseností,  ktorú si budete  ceniť  najviac, nakoľko  ju  nemôžete  nadobudnúť  niekde  inde.

Väčšina výstupov na vrchol Kilimandžára začína okolo polnoci s cieľom doraziť na Uhuru Peak pred východom slnka. Nočný pochod je mimoriadne nepríjemný, nakoľko sa postupne schladzuje a vám zároveň aj ubúda síl. Osobne sa mi viac pozdáva alternatíva začať s výstupom okolo 3-4 ráno, kedy sa postupne začína rozvidnievať a teplota stúpa. Má to však jeden háčik. V predvečer výstupu vôbec nie je jednoduché zaspať a môj spánok bohužiaľ tiež pozostával len zo štyroch hodín prehadzovania sa v spacáku. Ak by sme vyrazili o 2-3 hodiny neskôr pravdepodobne by som bol ešte viac nevyspatý, čo nie je pri výstupe na najvyššiu horu Afriky úplne ideálne. Problém so spánkom v najvyššom kempe Barafu má veľa ľudí. Silný vietor, nedostatok kyslíka a chlad zohrávajú svoju rolu. Navyše človek je plný napätia a očakávaní a chce to mať čo najskôr za sebou. Nie je to jednoduchá voľba, ale horskí vodcovia väčšinou preferujú nočný výstup.

Organizácia výstupu na Kilimandžáro

Existuje niekoľko spôsobov ako zorganizovať výstup na Kilimandžáro. Najjednoduchšie je zakúpiť si výstup na Kili cez slovenskú, prípadne českú spoločnosť, ktorá vykoná väčšinu organizačných úkonov. Bohužiaľ vyššia cena takýchto zájazdov nemusí vždy zodpovedať kvalite. Agentúry, ktoré nemajú sídlo v Tanzánii zväčša aj tak používajú lokálnych operátorov a k ich cene nepridávajú žiadne extra služby len maržu. Samozrejme existujú aj výnimky a preto si pred rezerváciou vždy prečítajte recenzie na danú spoločnosť.

Ak ale máte čas a baví vás organizovanie tripov na vlastnú päsť, môžete zháňať lokálneho operátora cez internet alebo až po prílete do Tanzánie. Väčšina spoločností sídli v meste Moshi a náš pôvodný plán bol hľadať operátora práve tu. My sme sa nakoniec cez email dopredu dohodli s lokálnou spoločnosťou na termíne výstupu a keďže nevyžadovali ani žiadnu zálohu, ich ponuku sme nemohli odmietnuť ;) Pokiaľ sa ale rozhodnete hľadať trekového operátora priamo na mieste, treba si u spoločnosti overiť čo všetko majú zahrnuté v cene nakoľko v Moshi môžete naraziť na rôznych šuflikantov.

V cene by mali byť zahrnuté:

  1. Poplatky za vstup do národného parku (pre 6 day Machameroute je to okolo 850 USD)
  2. Jedlo na Kili (minimálne raňajky, obedy a večere)
  3. Transfer z hostela do národného parku a späť z národného parku

Je tiež dôležité zistiť:

  1. Koľko bude pridelených nosičov na jednu osobu
  2. Aké je vybavenie a skúsenosti vášho horského vodcu a nosičov
  3. Kvalita stanov, prípadne iného vybavenia ktoré si požičiate (spacák)

Osobne si myslím, že existuje ešte tretia a zároveň najlacnejšia možnosť ako sa dostať na Kili, a to dopraviť sa priamo k vstupu do národného parku (Machame gate, Mweka gate). Tu následne musíte zohnať vodcu, ktorý vás vie dostať na sopku aj bez nosičov.Chcem zdôrazniť, že toto je len moja teória a nemám to overené. Navyše, výstup by pravdepodobne nebol legálny, pretože na základe tanzánskych zákonov by mal mať každý turista, ktorý vstupuje do národného parku minimálne 2 nosičov a sprievodcu.

Koľko zaplatiť za výstup?

Vo všeobecnosti prevláda konsenzus, že cena len za samotný výstup by mala byť minimálne 1500 USD na osobu. Pokiaľ si vyberiete lacnejšiu spoločnosť, riskujete bezpečnosť nielen svoju, ale aj nosičov a sprievodcov. Pri lacnejších ponukách vraj firmy nedokážu zabezpečiť kvalitné vybavenie, ľudí, prípadne adekvátnu plácu pre svojich zamestnancov. Náš trek stál 1100 USD a vybrali sme si spoločnosť BOBBY TRAVEL, ktorá je členom Tanzania Tourist Board (TTB) a Tanzania Association of Tour Operators (TATO). Priznám sa, mal som obavy či sa jedná o serióznu firmu, nakoľko cena bola mimoriadne nízka. Na ich internetovej stránke však boli veľmi prehľadne uvedené všetky informácie, mali dobré recenzie a emailová komunikácia so zamestnancom firmy prebehla tiež na profesionálnej úrovni.  Výstup sme začali 11. marca a keďže v marci sa v Tanzánii začína obdobie dažďov, na sopku vystupuje o cca. 60% turistov menej ako v hlavnej sezóne (január, február). Mali sme šťastie, pretože počas nášho šesť-dňového výstupu pršalo spolu len 2 hodiny a obloha bola prevažne jasná.

Náš tím pozostával z troch odhodlaných slovenských turistov, šiestich nosičov, jedného kuchára a dvoch horských vodcov. Vodcovia mali vyše 10 rokov skúseností a na kopci ich poznal takmer každý. Zdalo sa, že so spoločnosťou sú spokojní a tiež ľudia s ktorými sme sa rozprávali v Moshi tvrdili, že BOOBY TRAVEL platí zamestnancov dobre. Prečo teda taká nízka cena? Väčšina spoločností poskytuje štandard, ktorý vysoko prevyšuje nároky bežných turistov. Sú to napríklad stoličky, jedálenské stany, prenosné toalety a mnoho ďalších zbytočností. BOBBY TRAVEL žiadne z týchto zbytočností neponúka. Napriek tomu, podmienky výstupu ďaleko prevyšovali moje nároky. Trikrát denne varené jedlo. Na raňajky omeleta, hrianky, párky, palacinky, lekvár, arašidové maslo a samozrejme teplý čaj. Na obed a večeru vždy vynikajúca polievka a varené jedlo. Pochutili sme si napríklad na kuracom mäse s ryžou, prípadne zemiakoch/cestovinách s bravčovým mäsom a omáčkou. Stany a požičaný spací vak boli kvalitné a chýbajúce stoličky sme v kempe nahradili sedením vyrobeným z kameňov a dreva.  Na základe mojich skúseností je teda možné zohnať vhodnú spoločnosť aj za menej ako 1500 USD.

Na záver celého výstupu je ešte potrebné zaplatiť prepitné nosičom a vodcom vo výške 10% až 20% z ceny treku. Ak máte výčitky svedomia, že ste si zvolili príliš lacnú spoločnosť, dajte vyššie prepitné priamo nosičom, kuchárovi a sprievodcom.

Ak teda zvažujete výstup na Kilimandžáro, dúfam, že vám tento článok pomohol a prajem veľa šťastia pri zdolávaní najvyššieho vrchu v Afrike.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Už ste čítali?