Z dediny do sveta: Leto v UK

Autor: Jaroslav Piovár | 12.10.2020 o 9:54 | Karma článku: 5,04 | Prečítané:  699x

O mojej prvej skúsenosti s prácou a životom v zahraničí. Oplatilo sa vycestovoať, alebo som mal zostať radšej doma?

Po skončení gymnázia v roku 2008 som sa pred nástupom na vysokú školu rozhodol stráviť leto prácou v Anglicku. Na zárobky sme vyrazili traja – ja, brat a kamarát Lukáš. Cesta do Anglicka nebola organizovaná cez žiadnu agentúru a prácu sme hľadali až priamo na mieste. Pre brata to nebola prvá skúsenosť s UK a vďaka jeho kontaktom z minulých rokov sme mali dopredu vybavené ubytovanie na juhu Anglicka v meste Pool/Bournemouth, kde pracoval aj minulé leto.

Človeka pred takýmto tripom samozrejme sprevádzajú pochybnosti. Nevie či sa mu podarí nájsť robotu, či bude rozumieť britskej angličtine, či sa uchytí a ako to celé zvládne. Ale ako sa vraví, vždy je lepšie vyskúšať a zlyhať, ako neskúsiť a do konca života banovať. Balím teda kufre a vyrážame.

Z môjho prvého letu lietadlom som nebol nadšený, pretože ma počas letu a hlavne pri pristátí boleli uši a bolesť prechádzala až do dutín. Podobný problém pociťuje pri lete len minimum ľudí a diagnóza sa nazýva ušná barotrauma. Spôsobujú ju náhle zmeny tlaku a na zmiernenie príznakov pomáha napríklad žuvačka alebo zapchatie nosa jednou rukou, nádych,  a následná snaha o vyfúknutie vzduchu so zavretými ústami. Toto výrazne pomáha a na väčšine ďalších letov som bolesť pociťoval len minimálne, prípadne vôbec.

Po príchode do mesta Pool sme sa vrhli rovno na vec a začali hneď hľadať robotu. Prvým krokom bolo obehať miestne pracovné agentúry, ktoré majú kontakty na množstvo firiem a fabrík v okolí. Samozrejme základom úspechu pri hľadaní práce je znalosť angličtiny, ktorú sme všetci mali na dobrej úrovni a vedeli sme sa dorozumieť. Druhým krokom bolo vytlačenie desiatok životopisov a následná invázia do všetkých reštaurácií, obchodov a barov v okolí. Po roznosení životopisov už neostávalo nič iné len čakať. Po pár dňoch sme si všetci úspešne našli prácu.

Naše leto strávené v Anglicku sa dalo charakterizovať ako preteky v počte odrobených hodín do týždňa. Výplatu sme totiž dostávali každý týždeň. Brat pracoval v pekárni na keksy a v práčovni, takže robil 16 hodín denne a cez víkendy chodieval umývať riady do reštiky. Chcel by som ale podotknúť, že takéto pracovné nasadenie môže viesť ku, hmm ako by som to podal, krátkodobému výpadku vedomia na pracovisku spôsobeného únavou a preto neodporúčam toto nastavenie replikovať :D Ja som pracoval v strojárskej firme väčšinou 10 až 12 hodín denne 6 dní v týždni. K tomuto nastaveniu bolo ťažké pridať ďalšiu robotu, takže preteky o najviac odrobených hodín som prehrával. Utešoval ma aspoň fakt, že nadčasy boli platené v UK lepšie, takže rozdiel s bratovou výplatnou páskou nebol taký výrazný.

Mojou pracovnou náplňou bolo spočiatku obrusovanie zvarov na kovových regáloch vyrábaných pre nákupné centrá. Po pár týždňoch som bol „povýšený“ na prácu s uhlovou pílou a rezal hliníkové profily :D Na podobných pozíciách pracuje v UK len minimum Angličanov a gro robotníkov tvoria Poliaci. Dokonca aj nápisy v halách boli okrem angličtiny aj v poľštine. Poliaci sa vo fabrikách cítia ako doma a namiesto trénovania anglického jazyka si radšej robia srandu z gramatických chýb v poľských nápisoch.

Naše stravovanie v UK bola kapitola sama o sebe. Podmienky boli prísne so zreteľom na hlavný cieľ: minúť čo najmenej peňazí. Na raňajky boli cereálie, prípadne chlieb s maslom a lekvárom. Obedy v UK nie sú považované za hlavné jedlo dňa a preto vo fabrikách nenájdete žiadne jedálne. Obedy pozostávali z doma pripravených sendvičov s maslom a šunkou. Najväčšia hostina sa konala na večeru. Tú sme väčšinou mávali spoločne na byte a podávali sa špeciality ako mrazené predsmažené polotovary (napr. obalené kuracie prsia so šunkou a syrom, rybie prsty, hranolky), ale občas boli aj špagety, prípadne ryža s niečím. Tu mal každý z nás možnosť prejaviť svoj kuchársky talent i keď výsledky neboli vždy presvedčivé :D Najprísnejšia norma bola na tatársku omáčku. Dve lyžice na porciu jedla a dodnes si pamätám bratov vyčítavý pohľad pokiaľ si človek naložil viac. Počas večere sme si vždy pustili našu obľúbenú TV stanicu kde 24/7 dávali seriál Priatelia :D

Transport sme poňali ekologicky, i keď nie z dôvodov ekologických, ale finančných. Kúpili sme si za 20 libier staré bicykle a na nich jazdili prakticky všade. Cesta do práce bola na bajku nielen zaujímavejšia, ale kvôli každodenným zápcham počas traffic hour aj rýchlejšia. Keďže sme žili v pobrežnom meste, rána občas bývali mimoriadne vlhké a hmlisté. I keď vôbec nepršalo, človek pri jazde doslova cítil na tvári ako preráža hmlou a do práce dorazil úplne mokrý. Úzke anglické cesty bohužiaľ veľa priestoru cyklistom nenechávajú a keďže v UK sa ešte k tomu jazdí na opačnej strane, nejeden bajk trip by sa dal označiť za adrenalínový zážitok. Ak vám obrúsi rameno obiehajúca dodávka, nevadí, časom si zvyknete :D Na konci leta sme bajky samozrejme predali a niekedy dokonca ešte aj so ziskom.

I keď to vypadá, že na zábavu vôbec nebol čas, večer sme párkrát vybehli do mesta na akciu. Treba ale skonštatovať, že Angličanky sa výzorom slovenským babám vôbec nemôžu rovnať a situáciu museli zachraňovali naše susedy z Poľska. Podaril sa nám aj výlet k pláži pri Durdle Door. Durdle Door je obrovský prírodou vytvorený vápencový oblúk v Dorsete na juhu Anglicka, neďaleko mesta Bournemouth a ak sa budete nachádzať v okolí, určte odporúčam toto miesto navštíviť.

Navonok sa možno zdá, že môj prvý pobyt v zahraničí bol len o práci a peniazoch. Je pravda, že voľného času nebolo veľa, ale napriek tomu som leto v UK  vnímal doslova ako dovolenku. Bývali sme pár kilometrov od pobrežia, spoznávali novú krajinu, ľudí a popritom zdokonaľovali svoju angličtinu a zarábali slušné peniaze. Pre chalana z dediny to bola zaujímavá skúsenosť. Z peňazí zarobených v UK som si kúpil notebook a ostalo mi aj na pohodlný vysokoškolský život v prvom ročníku na Ekonomickej univerzite v BA. Neskôr som si uvedomil, že väčšina našich rovesníkov poňala leto v UK o čosi menej vojensky, takže som sa na zárobky do Anglicka o 2 roky neskôr počas prázdnin ešte vrátil a tentokrát  stihol okrem práce aj jednodňový výlet do Londýna. Viac dní neprichádzalo do úvahy, nebudem predsa platiť za ubytovanie v takom drahom meste :D

Leto strávené v UK mi otvorilo oči a ukázalo mi, že svet nie je až taký strašidelný ako som si myslel. Spomenul som si na hodinu zemepisu na základnej škole. Učiteľka nám rozprávala o New Yorku – meste mrakodrapov s väčším počtom obyvateľov ako celé Slovensko. Rozmýšľal som aký tam je asi život a zároveň mi bolo jasné, že sa to nikdy nedozviem. Alebo predsa?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Žilinská nemocnica varuje pred režimom vojnovej medicíny

Bojnická nemocnica už nevie vyčleniť ďalšie lôžka pre pacientov s Covidom

Dobré ráno

Dobré ráno: V Poľsku sú ľudia už týždeň v uliciach, zúri tam kultúrna vojna

Do protestov sa zapájajú desaťtisíce ľudí.

Fico žije v atmosfére strachu, jeho ľudia končia v putách

Šéf Smeru sa zastal viacerých zadržaných.


Už ste čítali?